Pred tridsiatimi tromi rokmi sa zišli svetoví lídri, aby prijali Dohovor o právach dieťaťa – celosvetové potvrdenie toho, že práva detísú ľudskými právami, ktoré si rovnako zaslúžia ochranu. Vizionárski lídri, ktorí v roku 1989 vypracovali návrh dohovoru, nemohli vedieť, aká radikálna zmena detstvo čaká s nástupom digitálnych technológií a internetu. Základ, ktorý položili, nám však môže byť pomocným vodidlom v čoraz digitálnejšom svete.
Deti na celom svete vstupujú do sveta internetu skôr a trávia na ňom dlhší čas. Od roku 2010 do roku 2020 sa čas, ktorý deti trávia online, v mnohých krajinách takmer zdvojnásobil. Počas pandémie COVID-19 prudko narástol čas, ktorý deti strávia pred obrazovkou, pričom európske deti sú podľa odhadov online 6 až 7,5 hodiny denne. Z nedávneho výskumu vyplýva, že väčšina detí so smartfónmi uvádza, že ich na pripojenie, najmä na sociálne médiá, používa „takmer neustále“.
Výhody tejto zásadnej zmeny sú zrejmé – rozšíril sa prístup k vzdelávaniu, zábave a rozmanitým príležitostiam. Zrejmé sú však aj riziká.
Každé tretie dieťa na svete uvádza, že na internete zažíva šikanovanie. 33 % dievčat a 20 % chlapcov v Európe uviedlo, že sa v roku 2020 prinajmenšom raz za mesiac stretlo na internete so znepokojivým obsahom. Z nedávneho výskumu uskutočneného v niektorých častiach Afriky a Ázie vyplýva, že 1 % až 20 % detí zažilo v rokoch 2020 až 2021 online aspoň jeden prípad sexuálneho vykorisťovania alebo zneužívania.
Deti sú tiež čoraz viac vystavené zabudovaným a neviditeľným technológiám vrátane algoritmov, prediktívnych analytických systémov a dokonca sledovania polohy, čo môže potenciálne narúšať ich právo na súkromie či mať ešte horšie dôsledky.
Je veľkým paradoxom, že napriek všadeprítomným digitálnym technológiám milióny detí stále nemajú prístup k výhodám internetu. V čoraz digitálnejšom hospodárstve bude vplyv týchto rozdielov ešte výraznejší, ak sa nepodujmeme na ich riešenie už teraz.
Internet, sociálne siete a médiá vo všeobecnosti sú dnes neoddeliteľnou súčasťou našich životov. Sú takmer každodennou rutinou, ktorú riadime formou autopilota. Na internete klikáme, surfujeme, zdieľame a rozhodujeme sa automaticky bez veľkého zamýšľania sa. Správanie dospelých osôb v online prostredí je ale odlišné od správania tých najmenších . Ako správne nastaviť bezpečnosť detí na internete tak, aby neboli ľahko zraniteľné?
Bezpečnosť detí na internete a pri komunikácii v online priestore musia zabezpečiť rodičia. Keďže nástrahy sú stále sofistikovanejšie, používatelia zariadení musia byť stále múdrejší a informovanejší. V otázke kybernetickej bezpečnosti sa treba stále zdokonaľovať. Sledujte preto trendy z online sveta a nebuďte len neinformovaným používateľom internetu. Vyhnete sa rizikám, ktorých nie je málo.
Predátori
Keďže internet je tu pre nás už niekoľko rokov, tak nie je pochýb, že väčšinu užívateľov internetu dnes tvoria dospelí. Treba tak pamätať na to, že internet sa na detskú a dospelácku sekciu nedelí. V ne-virtuálnom živote už odmalička učíme deti, aby nepristupovali k neznámym ľuďom na ulici. Ale aj napriek vzdialenosti a anonymite internetu nie sú takéto interakcie dobrým nápadom ani v online priestore.
Je to práve spomínaná anonymita, ktorá pridáva na nebezpečenstve. Nikdy nemôže spoľahlivo vedieť, že na druhej strane komunikácie naozaj sedí osoba, ktorá sa nám predstavila. Deti sú oveľa naivnejšie ako dospelí a predsa sú to často aj tí vyspelejší medzi nami, kto sa stáva obeťou takýchto podvodov. A keďže je takmer nemožné neustále kontrolovať online aktivitu našich ratolestí, je smutnou realitou, že sa veľa detí každoročne stáva nezvestnými kvôli stretnutiam dohodnutým na internete. Preto treba varovať našich najmladších aby si nikdy nepísali s ľuďmi, ktorých nepoznajú a nikdy s nimi nezdieľali osobné informácie. A ak ešte daná osoba trvá na tom, aby o konverzácií nehovorili rodičom, tak by určite mali.
Nevhodný obsah
Všetci dospelí vieme, že internet je domovom pre obsah každého typu. To, čo naši rodičia kedysi našli iba v časopisoch alebo na nočných televíznych kanáloch, je dnes voľne dostupné už po pár správnych klikoch. Problémom však nie sú základné biologické procesy. Vyvarovať sa treba najviac obsahu, ktorý oplýva tým, čomu sa na internete hovorí “shock value.”
Ako už možno vyčítať z mena, tento obsah má za úlohu diváka šokovať. Tak často docieli vyobrazením rôznych nevhodných výjavov, ktoré sa líšia na širokej škále, ktorej konce v tomto článku nebudeme predstavovať. Tieto stránky sú však populárne už od dôb skorého internetu pred rokom 2010. Jediné v čom sa zmenili, je ich prešibanosť a schopnosť infiltrovať inak neškodný obsah. Isté nevhodné video sa tento rok dokonca šírilo po populárnej sociálnej platforme TikTok, keď sa zdanlivo nevinné videá v zlomku sekundy prepli do tohto nevhodného klipu.
Life Hacky
Ďalším nebezpečenstvom sú takzvané “Life Hacky” a teda videá a návody, ktoré ukazujú kreatívne riešenia drobných každodenných problémov. Aspoň tak kedysi začínali. Dnes sa tieto kanály a stránky zameriavajú skôr na svoj vlastný finančný profit a to tak, že každodenne tvoria viac a viac videí určených na to, aby dosiahli čo najväčšie publikum. Kvalitu pri takýchto množstvách nemožno ustrážiť a častokrát sa vo videách nachádzajú nefunkčné, ba priam až nebezpečné experimenty. Nepekne dlhý zoznam takýchto nápadov zahŕňa aj varenie vajec v mikrovlnnej rúre, máčanie jahôd v bielidle či výrobu ozdôb z horúceho karamelu pomocou ručného mixéru.
Bohužiaľ, prípady, v ktorých si deti ublížili pri napodobňovaní týchto “hackov” dnes už nie sú iba zlým snom všetkých rodičov. V mnohých prípadoch však nie sú spoločnosti, ktoré týmto videám poskytujú platformu legálne zodpovedné za možné zranenia, ktoré môže ich napodobovanie spôsobiť. Na Facebooku sú Life Hack videá súčasťou takmer každej “Watch” stránky. Youtube zase tie klamlivé a potenciálne nebezpečné nepovažuje za porušenie svojich zmluvných podmienok. A tak to vyzerá, že naše ratolesti k nim budú mať prístup ešte nejakú dobu.
Podvody
Na základnej škole nás na informatike učili, aby sme nikdy nikomu nehovorili svoje skutočné meno. To však bolo ešte pred tým, než sociálne médiá ovládli náš voľný čas. Aj napriek neustále pribúdajúcim alternatívam je Facebook najpoužívanejšou formou internetovej komunikácie. Stránka nám už pri registrácií ponúka, aby sme na nej fungovali pod našim vlastným menom. Ba, čo viac, veľa ľudí každodenne zdieľa svoje osobné informácie ako napríklad miesto bydliska alebo školu, ktorú navštevujú. Dostávame sa tak do dnešnej doby, keď sa každoročne až 1,3 milióna detí stane obeťou krádeže identity.
Nie sú to však iba deti, na koho takéto nebezpečenstvá číhajú. Mnoho dospelých ľudí, ktorí ešte nie sú príliš internetovo gramotní tiež podľahne takýmto podvodom. To sa týka hlavne seniorov. Podľa oficiálnych štatistík prichádza jeden z piatich telefonátov na americkú linku pomoci pri podvodoch (Fraud Hotline) od ľudí vo veku 65 a viac rokov. Táto štatistika bohužiaľ nie je vôbec taká prekvapivá, nakoľko aj v reálnom živote sú seniori tou najzraniteľnejšou skupinou.
Hry tiež tvoria podstatnú časť volného času každého, kto v rukách rád drží mobilný telefón. Mnoho dnešných mobilných hier je však navrhnutých tak, aby hráči získavali výhody výmenou za menšie finančné čiastky (“pay-to-win” alebo “pay-to-play”). Tieto čiastky sa však môžu ľahko vyšplhať až k trojciferným sumám, ktorých veľkosť si dieťa nemusí tak často uvedomiť. A tak sa môžu jedného dňa nič netušiaci rodičia zobudiť k výpisu z účtu, na ktorom bude omnoho menšia suma, ako by čakali.
Snaha obrať nič netušiacich mladých ľudí o peniaze však nie je vždy skrytá iba za farebnými obrazovkami a túžbou vyhrať. V dnešnom veku “influencerov” sa bohužiaľ nájdu aj takí, ktorí sa napriek svojim vysokým zárobkom stále snažia zo svojich divákov vyťažiť čo najvyššie sumy. V dnešnej dobe sú populárne hlavne podvody s rôznymi kryptomenami, ktoré youtuberi propagujú pod rúškou ľahkého zisku, zatiaľ čo v pozadí sú pripravení obrať svojich fanúšikov o ich peniaze. Influenceri často apelujú na svoj kult osobnosti a vzťah, ktorý si s fanúšikmi vybudovali. Aj keď sú tieto prípady vzácne, pre mnohých je zdrvujúce, keď ich oklame niekto, koho dlhé roky podporovali.
Jiří Palyza uviedol, že k mnohým problémom dochádza hlavne preto, lebo deti vstupujú do internetového priestoru nepripravené. Vstupujú doň jednak v skorom veku a tiež nevedia komunikovať na sociálnych sieťach, ale aj napriek tomu do komunikácie vstupujú. To môže spôsobiť veľa problémov, pretože nevedia rozpoznať veľké množstvo foriem manipulácie. Ďalší problém je aj v tom, že si deti neuvedomujú hodnotu citlivých informácií a hodnotu súkromného prostredia jednak svojho, ale i rodičov. Deti si často vôbec neuvedomujú, akú veľkú cenu majú tieto informácie. Nevážia si ich a dokážu ich povedať komukoľvek, lebo si neuvedomujú dôsledky takéhoto šírenia informácií. Tým, že deti nemajú veľa skúseností, sú veľmi náchylné uveriť komukoľvek čokolvek.
Tiež je dôležité uvedomiť si to, že ak dáme štvororočnému dieťaťu tablet, musíme ho neustále kontrolovať, lebo vedci prišli na to, že dieťa v tomto veku sa už vie veľmi rýchlo orientovať v prostredí internetu.
Aké nebezpečenstvá čakajú deti na internete?
Nevedomosť o rizikách je práve to, čo najviac ohrozuje deti na internete. Pozrite sa spolu s nimi na internet kriticky (pomenujte pozitíva aj negatíva) a definujte si možné nebezpečenstvá , aby sa im v budúcnosti vedeli vyhnúť. Nezabúdajte, že lajkovať a akceptovať žiadosti o priateľstvo na sociálnej sieti budú časom bez vás. Keď ich naučíte správne a bezpečne používať internet, tak vo veku, keď už budú sami surfovať, sa vyhnete nepríjemnostiam.
Slovník kybernetickej bezpečnosti: Ktoré pojmy by mali poznať nielen deti na internete?
Malvér je kód, ktorý má za úlohu napadnúť zariadenie (notebook, počítač, telefón, tablet) a vykonať neželané akcie. Napríklad môže bez vedomia používateľa sťahovať do zariadenia nebezpečné aplikácie na sledovanie majiteľa zariadenia.
Spam je nevyžiadaná správa. Môže ísť o mobilnú správu alebo doručenú poštu vo vašej internetovej schránke alebo správu na sociálnych sieťach. V horšom prípade nejde len o neželanú reklamu, ale aj o pokus o krádež osobných údajov – napríklad, keď sa e-mail tvári ako správa od vašej banky so žiadosťou o aktualizáciu osobných údajov. Vtedy hovoríme o phishingu.
Podvodné správy sú tiež nebezpečnou hrozbou, a to nielen pre deti, ktoré surfujú na internete. Útočníci na druhej strane komunikácie sa od vás môžu snažiť vylákať informácie a zároveň sa tváriť ako vaši priatelia alebo známi.
Krádež informácií je rovnako závažným rizikom ako všetky predošlé. Deti na internete by mali navštevovať len stránky s bezpečnostnými opatreniami alebo by sa mali vyhýbať rôznym súťažiam na sociálnych sieťach, ktoré sú dnes také populárne. Akékoľvek informácie o sebe a rodine by nemali cez internet nikomu posúvať. Súťaží na sociálnych sieťach by sa mali zúčastňovať len vtedy, keď vedia, že sú bezpečné a spĺňajú podmienky ochrany osobných údajov.
Grooming znamená sexuálne zneužitie dieťaťa prostredníctvom internetu, a to na základe nadviazania kontaktu a vzťahu. Nezabudnite dieťaťu vysvetliť, že internet má aj toto nepríjemné úskalie, a preto má komunikovať len s ľuďmi, ktorých pozná.
Sexting je hrozba, ktorá môže dieťa poriadne rozhodiť. Správy s erotickým podtónom dnes neznamenajú len textový obsah , ale aj fotografie a videá.
Kyberšikana je ponižovanie alebo vyhrážanie sa v online svete. Dieťaťu môže toto nepríjemné správanie spôsobiť emocionálnu traumu a často je po dlhotrvajúcej kyberšikane potrebná aj odborná pomoc psychológa.
Kedy zoznámiť deti s modernými technológiami?
Deti sa dnes zoznamujú s technológiami ako mobil a tablet skoro, pretože ich majú denne pred očami – na stole, v aute, v rukách rodičov.
V predškolskom veku by malo ísť naozaj len o zoznamovanie sa, o vlastnom zariadení by nemala byť reč. Rodič by sa mal stať sprievodcom dieťaťa a ukazovať mu postupne svet technológií s rešpektom a pochopením. Vo veku školáka by mal byť stále nablízku, keď je dieťa na internete, a sledovať, čo robí a pozerá. V tomto veku totiž ani zďaleka nie je pripravené samo surfovať.
Kedy dať deťom vlastný mobil s internetom, aby boli v bezpečí?
Otázka vlastného mobilu pre dieťa je individuálna. Závisí od potrieb rodiny – od toho, či dieťa samo dochádza do školy a či potrebuje napríklad mobil na kontaktovanie rodičov v prípade núdze. V tomto veku však nepotrebuje smartfón s internetom, ktorý by pre neho mohol byť, naopak, hrozbou.
Pri odovzdávaní moderných technológií svojim ratolestiam vždy myslite na to, aby boli na elektronické zariadenia pripravené. Zvážte ich vek aj schopnosti. Na technológie treba ísť postupne, neukazovať všetko, čo dokážu naraz. Odborníci tvrdia, že smartfón s internetom je vhodný až od druhého stupňa základnej školy.